Väčšine ľudí ho netreba predstavovať. Jedni ho obdivujú, iní zas zatracujú. Tak kto to vlastne bol?
Celým menom Pablo Emilio Escobar Gaviria (prezývaný tiež El Doctor, El Patrón alebo Don Pablo) sa narodil v Rionegre ako tretie, zo siedmich detí. Jeho otec bol farmár a matka učiteľka.
Napriek tomu, že bol synom učiteľky, on sám nedokončil ani strednú školu. Pripojil sa k skupine nihilistov. Vynikal vo falšovaní vysokoškolských titulov, drobné i väčšie krádeže sa stali jeho denným chlebíčkom, neskôr s gangom prešli na únosy bohatých ľudí. Unesení sa po prevzatí výkupného väčšinou nedočkali návratu.
Ako sa syn zo skromnej, chudobnej rodiny mohol takto presláviť a získať vychýrený majetok? Vždy sníval vo veľkom a kládol si len veľké ciele.
Ten prvý cieľ mu mal priniesť milión dolárov na účet do 22. narodenín. Jeden veľký sen nahrádzali ďalšie a ďalšie, ktoré sa stávali realitou.
AKO TO VŠETKO ZAČALO?
Falšovanie titulov, drobné krádeže, únosy, neboli až tak výnosné, ako potreboval a tak mladý Pablo ďalej hľadal spôsob, či produkt, ktorý by mu priniesol moc a úspech. Chcel viac a išiel si tvrdo za tým. Odpoveďou bola koka. Konkrétne extrakt z koky. Túto surovinu spracoval a prepašoval cez Bahamy do USA s veľkým úspechom – produkt bol na svete. Jeho úspech vystrelil ako raketa, síce nečestným spôsobom, ale o to údernejšie.
Atentát na drogového bossa Pabla Restrepa z neho urobil vodcu vlastnej organizácie. Táto pod jeho vedením prekvitala. Stal sa kráľom mesta Medellin. Postupne medelínsky drogový kartel ovládol trh po celom svete. Kolumbijský kokaín sa stal symbolom vysokej kvality. Za svoj život zhromaždil také bohatstvo, že ho v roku 1989 časopis Forbes zaradil na 8. miesto v rebríčku najbohatších ľudí planéty.
VRCHOL KARIÉRY. PLATA O PLOMO
Počas neho pašoval 15 ton kokaínu denne. Bol pod takým drobnohľadom, že okrem lietadiel, helikoptér a lodí si kúpil aj ponorky, aby mohol nenápadnejšie pokračovať v pašovaní. Vlastnil obrovskú zbierku áut, 142 lietadiel , 20 helikoptér , 132 jácht, a 141 domov.
Mal aj vlastnú súkromnú ZOO, ktorá sa po jeho smrti zmenila na zábavný park, kde je vystavená aj jeho zbierka áut.
V 26 rokoch mu už svietilo na účte vyše 100 miliónov dolárov. Peniaze sa začali horšie počítať. Len na gumičky, ktorými zväzoval balíky peňazí vraj minul až 2500 dolárov mesačne. Stal sa terčom mnohých ľudí, ktorí boli pre neho nepohodlní a neváhal sa ich zbaviť. Mnohokrát aj s celými rodinami. Dokázal, že s ním sa zahrávať neradno. Aj pri tom najmenšom podozrení dostali olovo. I jeho vlastní ľudia sa tak museli mať na pozore. Celkovo bol vraj zodpovedný za smrť asi 4000 ľudí. Každý mal podľa neho svoju cenu. Buď striebro, alebo olovo (plata o plomo, úplatok, alebo smrť).
Vedel, že musí získať ešte väčšiu moc. Tento predátor si mohol dovoliť čokoľvek. Využil svoj vplyv, majetok a dostal sa do kongresu. Počas volebnej kampane zabil troch kandidátov na prezidenta.
Založil mnoho projektov na podporu chudobných v Kolumbii. Masu chudoby a strednej triedy nebolo ťažké presvedčiť a získať na svoju stranu. Podporoval kostoly, financoval školy, nemocnice, rozdával potraviny a domy, staval parky a štadióny. Pre ľudí bol niečo ako Mesiáš. Krvavými peniazmi si kúpil ich náklonnosť a podporu.
TÍ, ČO “ŠLI PO ŇOM”
No ako rastie moc a popularita, tak pribúda aj nepriateľov. Pozostalí po ´´nepohodlných´´a bývalí členovia kartelu sa spojili, vytvorili skupinu, ktorá ´´šla po ňom´´. Mnohí z nich už nemali čo stratiť okrem vlastných životov.
Drogová činnosť a jeho rýchly vzostup mu teda prinieslo množstvo ďalších nepohodlných, ktorí ho chceli vidieť mŕtveho, alebo aspoň za mrežami. Riešil to jednoducho, buď si ich kúpil, alebo odstránil z cesty. Pokiaľ získal dôvod sa niekoho zbaviť, dlho nerozmýšľal.
Zatiaľ čo s miestnymi si vedel ľahko poradiť, záujem americkej vlády o jeho osobu už bol tvrdší oriešok.
Trebalo rýchly plán. Jediné z čoho mal strach, bolo vydanie do Spojených štátov, s ktorými mala Kolumbia zmluvu o jeho vydaní.
Cez svojich právnikov sa dohodol s Kolumbijskou vládou na treste.
Vo vlastnom väzení zvanom La Catedral strávi 5 rokov a oni ho nevydajú do Ameriky. Väzenie bolo typicky vo veľkom štýle, ako všetko, čo tento temný velikán robil. Jacuzzi, vodopád, futbalové ihrisko, bar, toto všetko by bežný smrteľník vo väzení nečakal. Samozrejme sa v tomto väzení nechoval ako kajúcnik. Práve naopak.
Spoza múrov “väzenia” žil narkobarón naďalej svoj život, takmer bez zmeny. Vraždy, sex párty.. Nepodarilo sa mu to utajiť a padlo rozhodnutie, previesť ho do poriadneho väzenia. Pri transporte v júni 1992 však utiekol.
Prenasledovaný vládou, nepriateľmi, armádou bol 2.12.1993 vypátraný. Mal vtedy 44 rokov.
Dodnes nie je jasné, či ho zastrelila polícia, alebo si “olovený únik” doprial on sám. Pretože v minulosti často hovoril, že sa chytiť nenechá, radšej si strelí za ucho.
Na pohreb prišlo 25000 Kolumbijčanov. Hoci vieme, kde leží jeho hrob, dodnes nik nevie, kde zmizli peniaze. Nejaké ´´drobné´´ našiel jeho synovec ukryté v stene jedného z Pablových domov. Kam sa však podeli všetky miliardy? Nik nevie. Zmiznutý majetok je odhadovaný na 30 miliárd dolárov…
